[x] [x]
.:Aeroklub Partizánske:. |  .:Fotogaléria:. |  .:Videogaléria:. |  .:Foto týždňa:. |  .:Kniha návštev:. |  .:Linky:. |  .:Moje konto:.
 MENU [x]

 METEO [x]

 FotoGaléria [x]

 Slnko [x]
LZPT Partizánske
48°37'N 18°20'E
Východ: 5:53 AM
Západ: 7:40 PM
LZIB Bratislava
48°10'N 17°12'E
Východ: 5:59 AM
Západ: 7:44 PM
LZKZ Košice
48°39'N 21°14'E
Východ: 5:42 AM
Západ: 7:29 PM

 Jazyky [x]
Vyberte jazyk rozhrania:

Slovak English German Polish


  ZÁŽITKY Z LIETANIA, ČLÁNKY, ZAUJÍMAVOSTI


NIMBUS 4DM a austrálske "tisícky" (1.časť) Slováci a Česi v Austrálii 2004/2005
NIMBUS 4DM a austrálske "tisícky" (2.časť) Lietanie na DG1000S
NIMBUS 4DM a austrálske "tisícky" (3.časť) Prvý let Orlíka
NIMBUS 4DM a austrálske "tisícky" (záver) 4. júl 2005 - historický deň v plachtení
Ľubor Kuvik v Austrálii 2005/2006 Prvý slovenský tisíckár
Plachtárske Majstrovstvá Slovenska dvojsedadlových vetroňov 2007 a MAM 2007   

 

Fotogaléria  Fotogaléria  Fotogaléria  Fotogaléria
 
Click here to see more photos

NIMBUS 4DM A AUSTRÁLSKE "TISÍCKY"
ROZHOVOR S PAVLOM RYCHTAŘÍKOM alias PAJO (1. časť)
 

Úspešná výprava slovenských plachtárov v Austrálii (letisko Corowa) v sezóne 2004/05 sa zapíše zlatými písmenami do histórie slovenského plachtenia. Veď výkony tam dosiahnuté pozdvihli Slovákov na vyššie miesta v tabuľkách. Uletené 1000 kilometrové prelety sú nádherné, ale nezrodilo sa to všetko z večera do rána. Stojí za tým malá skupinka nadšencov a s jedným z nich som sa pozhováral krátko po návrate na Slovensko. Zvítali sme sa na letisku Partizánske pri jeho presune do Martina v deň výstupu na Lysec.

Palo, kedy sa vlastne zrodila myšlienka kúpiť Nimbus 4DM?
Najskôr som mal Nimbusa 2, to všetci dobre vieme. V podstate mi tak trochu chýbal dvojmiestny výkonný vetroň. To som riešil prenájmom Janusa z Aeroklubu Bratislava, lebo mne osobne viac vyhovuje spoločné lietanie na "dvojsici", aj z toho dôvodu, že je to viacmenej taká spoločenská udalosť. Predsa len, keď sa človek zatvorí do kabíny jednomiestneho aeroplánu a sedí tam 5 až 6 hodín, musí byť stále v akomsi vypätí a ani nestíha vnímať tú krásu plachtenia. Je to síce svojím spôsobom krásne, nezabudnuteľné, ale v tom dvojmiestnom vetroni sa človek môže vystriedať v riadení, pokecať, proste, vyžiť sa z tej krásy s niekým, ako sa u nás plachtárov hovorí, vytešiť sa. Tak som začal v roku 2002 zháňať nejaký dvojmiestny výkonný brus. Najskôr som chcel niečo zánovné, už používané, nejaký starší kus, s tým, že som sa orientoval na niečo s motorom. Chcel som, teda tá idea bola, aby sme boli nezávislí od vlečného lietadla, od niekoho na letisku, že proste prídeme na letisko, odštartujeme, letíme sami celý deň, a keď hrozí "prúser" (pristátie do poľa vždy prináša nejaký predpoklad, aj keď je plachtár neviem ako skúsený), nahodíme motor a vrátime sa na niektoré letisko. Bola možnosť teda výberu medzi staršími Nimbus 4DM, ASH 25E alebo DG505M (motorizovaná verzia). V tej dobe boli nejaké ponuky, ja som zvažoval niečo kúpiť, radil som sa aj s chalanmi, ktorí do toho dobre vidia, a Nimbus 3DM mi zásadne neodporúčali. Mali na to určite svoje dôvody vychádzajúce z praktického lietania na tomto vetroni, problémy, dosť ťažké riadenie, málo účinná smerovka, boli tam ešte tie staré Schempp-Hirthove mechanizmy ovládania motora, takže ma to odradilo. Poradili mi, aby som zháňal Nimbus 4DM. Tak som začal "mejlovať", telefonovať, a všetci, čo mi odpísali, dávali na moje prekvapenie dosť vysoké ceny aj na trebárs už osemročné vetrone. Tak som len tak, zo "srandy", napísal výrobcovi nových vetroňov - Schempp-Hirth, Flugzeugbau GmbH, Kirchheim - lebo firma nepublikuje ceny vetroňov. Chcel som vedieť, čo ten nový Nimbus 4DM vlastne stojí, a zistil som, že cena sa nejako výrazne nelíšila od cien, ktoré mi ponúkali predajcovia zánovných kusov. Tak som sa skontaktoval so zástupcom S-H v Čechách - Jardom Vachom, ktorého všetci dobre poznáme. Ten mi urobil prvú ponuku, navštívili sme fabriku v Nemecku. Tam som sa definitívne rozhodol, že Nimbus 4DM kúpim. V apríli 2002 som dal objednávku, zložil potrebný depozit, a tým som sa stal čakateľom. Zhruba na nejaký koniec leta 2003 som mal predpokladaný "delivery time". Bolo teda vyše roka času dať dohromady peniaze, a proste pozisťovať ešte aj to, čo k tomu vetroňu bude potrebné. Pretože jedna vec je objednať lietadlo, druhá vec je objednať výbavu doňho a všetky potrebné veci na to, aby ho človek mohol v pohode prevádzkovať.

Kedy bol vetroň kúpený?
Vetroň bol vyrobený na moje prekvapenie trochu skôr, čiže už tu bol začiatkom júla v roku 2003, a v podstate už s Jožkom Šnircom (Aerospool, Prievidza) sme ho "dovybavili" navigačnými zariadeniami, rádiom a odpovedačom. Urobil sa zálet, a v podstate začala jeho prevádzka. Hneď prvé využitie bolo pri účasti Joža Kožára na Majstrovstvách sveta v plachtení v Poľsku, potom bol koniec sezóny a ja som medzičasom teda vybavoval transport vetroňa do Austrálie. Na prelome rokov 2003/04 bol už Nimbus 4DM, so slovenskou poznávacou značkou OM-7777 a so štartovným znakom PI (Papa-India) takmer na druhej strane zemegule. Bola to prvá sezóna, nikto netušil, ako to všetko dopadne. V podstate to bolo súčasťou vysnívaného plánu, pretože som si hovoril, je to tak drahý aeroplán a tak dobrý, že by bolo na škodu, aby v období našich zimných mesiacov trčal niekde v transportnom voze a čakal na novú sezónu.

Takže, Austrália nevznikla nejako spontánne?
Akcia Austrália sa zrodila v mojej mysli ako možnosť využitia tohto "brúsa" počas celého roka. V tej dobe sa už dosť ľudí - Braňo, Tibor, Ďuro, Vilo - vybrali do Austrálie, a proste rozprávali zážitky z lietania. Vrátili sa odtiaľ so slušnými výkonmi. Súčasťou mojej úvahy a celej tej idey - kúpy Nimbusa 4DM - bolo rozhodnutie vetroň prenajímať, pretože nie som až tak bohatý, aby som si mohol dovoliť to len financovať a nič z toho nemať. Tak som si povedal, že v lete (našom) bude lietať tu, a cez zimu v Austrálii. Spojil som sa s Marekom Pechancom z Čiech, ktorý v tej dobe tiež kúpil Nimbusa 4M ( jednomiestneho), a spolu sme tú ideu prediskutovali. Bol to práve on, čo ma nasmeroval na Frančeska (Francesco Bruinsma), ktorý v tej dobe otváral plachtárske centrum v Corowe. Frančesko je Holanďan, ktorý chodil lietať niekoľko rokov do Tocumwalu (neďaleko Corowy) a nebol spokojný so servisom, ktorý bol poskytovaný jemu, ako aj všetkým zahraničným plachtárom, čo tam chodili lietať. Jeho vlastne napadla tá biznis myšlienka, že založí niekde v tej oblasti centrum plachtenia. Pred odchodom do Austrálie vlastnil v Holandsku pekáreň a jeho bakery dodávala pekárenské výrobky do siete obchodných domov (Tesco a ďalšie). Nebol to žiadny malý biznis, ale ako on povedal, jedného dňa mu rupli nervy, predal to všetko s tým, že sa odsťahuje do Austrálie a založí tam niekde plachtárske centrum. Našiel si miesto v Corowe. Kúpil tam veľmi výhodne pozemok priamo na letisku, postavil budovu, hangár a všetko v štýle rodinnej atmosféry, aby sa všetci zákazníci cítili ako doma. Myslím si, že sa mu to perfektne podarilo. On je plachtár, dokonca tréner holandského reprezentačného družstva plachtárov. Príde aj na majstrovstvá v plachtení do Nitry. Bude tu v lete a je možnosť sa s ním zoznámiť. Je to človek pred šesťdesiatkou, veľmi pedantný, vie presne čo chce, a podľa toho aj vyzerá celá jeho company. Jednou vetou povedané: Má všetko prešpekulované do posledného puntíka. Ťažko by som našiel niečo, čo by som mu mohol vyčítať, snáď len trošku jeho správanie. Je trochu cholerik, a dokáže sa naštvať za hocijakú banálnu vec. Ale potom ho to všetko prejde a venuje sa lietaniu. Corowa je dobrá z niekoľkých hľadísk: 1) autom je to 270 km z Melbourne - po diaľnici, bez akéhokoľvek blúdenia - asi dve a pol hodiny z letiska na letisko. 2) je to presne na hranici dvoch štátov - New South Walesu a Victorie. V podstate je to oblasť, kde sa začína vlastne flat - rovná krajina, so stabilným plachtárskym počasím. Nachádza sa asi 80 km východne od Tocumwalu, čo je v podstate tiež známe plachtárske stredisko, ale po mojej návšteve Tocumwalu a diskutovaní s miestnymi, som sa dozvedel, že Tocumwal má trochu nevýhodu v tom, že tam neskôr začína (asi o hodinu) a skôr (asi pol hodinu) končí termika. A to práve pre nejaké výkonnostné lety, teda dlhé prelety, nie je nijako moc pozitívne, pretože na prelety nad 1000 km je potrebný čo najdlhší časový interval, ktorý sa v podstate dá v Austrálii využiť od polovice decembra do konca januára. Pre porovnanie - je to ako u nás jún-júl, august je tam už teraz počas nášho februára, a to je koniec plachtárskej sezóny. Ale jún-júl - náš prelom decembra a januára - to je vlastne top a vtedy sú najdlhšie dni. Slnko zapadá (cez deň na vás svieti zo severu!) okolo pol deviatej miestneho času a skutočne je tam veľmi dlhý denný interval s funkčnou termikou takmer do západu slnka.

Marián Szabó, senior
pokračovanie

Svoje príspevky môžte posielať na maro@freefly.sk
Powered by: SzM soft ©2004
 FreeFly INFO [x]
COROWA 2009


COROWA 2009


COROWA 2009



 LZPT webcam [x]

 Foto týždňa [x]

 KBO SNA [x]

 Login [x]
Užívateľské meno

Heslo


Ešte nemáš konto? Môžeš si ho vytvoriť. Registrovaný užívateľ má množstvo výhod, napr. posielanie okamžitých správ iným užívateľom, posielanie komentárov s vlastným menom, možnosť pridávať fotografie do galérie...

 Kto je online [x]
Momentálne je online 76 hostí a 0 členov.

Ste anonymný užívateľ. Zaregistrovať sa môžete tu

DETAILY

 Linky [x]

 Počítadlo návštev [x]
Zaznamenali sme
32380961
strán zobrazených od júna 2003

Počet dnešných unikátnych IP adries:
0



www.freefly.sk
Powered by SzMsoft ©2003-2005. Polish translations by Cezary Dąbek. Flying server www.freefly.sk is administrated by maro@freefly.sk - www.artweb.freefly.sk
PHP-Nuke Copyright © 2004 by Francisco Burzi. This is free software, and you may redistribute it under the GPL. PHP-Nuke comes with absolutely no warranty, for details, see the license.